Šikana u detí: Čo robiť, keď šikanujú vaše dieťa alebo keď vaše dieťa šikanuje druhých?

Aj keď to nie je úplne normálne, takmer každé dieťa si prejde provokovaním či šikanou. Možno sa doťahuje so súrodencami alebo kamarátmi. Spolužiak sa mu vysmeje alebo on sám poníži iné dieťa.

Šikana môže na deťoch zanechať dlhodobé stopy. Tých je nespočetne, počínajúc strachom z chodenia do školy alebo čakania na autobusovej zastávke na ceste zo školy, cez narušené sebavedomie a sociálne schopnosti až po fyzické problémy spôsobené stresom a smútkom ako napríklad zažívacie choroby.

Ak sa vám zdá, že vaše dieťa je obeťou šikany alebo ak samo šikanuje niekoho druhého, je dôležité situáciu správne podchytiť, aby sa úspešne vyriešila. Aj deti, ktoré so šikanou žiadne skúsenosti nemajú, by o nej mali vedieť. Pomôže im to totiž predísť podobným situáciam alebo vďaka správnym informáciám pomôžu kamarátovi, ktorý si šikanou prechádza.

Prečo a koho deti šikanujú?

Väčšina z nás si myslí, že deti, ktoré šikanujú sú veľké, drsné a agresívne. Deti, ktoré sú šikanované, väčšinou vyzerajú inak ako ich rovesníci a sú tichšie a nie až tak sebavedomé. Býva to tak, no nie vždy.

Dôvodov, prečo sa dieťa akéhokoľvek vzhľadu, povahy a výchovy môže stať agresorom je niekoľko:

• nuda,
• agresívne a stresujúce prostredie, v ktorom vyrastá,
• nátlak rovesníkov, snaha zapáčiť sa a zapadnúť,
• obava, že ak on sám nebude agresor, druhí ho začnú šikanovať,
• zvedavosť,
• média, v ktorých je ukázané, že šikanovať druhých a byť silnejší, je „cool“
• potreba pútania pozornosti,
• potreba odplaty v prípade dieťaťa, ktoré je samo šikanované alebo týrané,
• radosť a potešenie z krutosti a utrpenia druhých.

Obete šikany sú väčšinou skutočne niečím odlišné a v očiach tých, ktorí šikanujú, aj slabšie. Môžu to byť napríklad deti, ktoré:

• sú v triede alebo skupine nové, napríklad preradené z inej triedy, školy alebo mesta,
• sú tichšie, introvertnejšie a samotárskejšie,
• sú odlišné – sú inej rasy, pochádzajú z iného mesta, majú nejaké postihnutie alebo napríklad majú odlišné fyzické črty – deti s väčším nosom, akné, odstávajúcimi ušami, atď.
• sú populárne a ohrozujú obľúbenosť iných populárnych detí,
• sú šikovné, majú dobré známky alebo sú veľmi dobré v iných oblastiach, a tak sa agresori cítia menejcenní.

Ak vaše dieťa šikanuje

V prípade, že sa dozviete, že vaše dieťa niekoho šikanuje, je dôležitá komunikácia. Overte si fakty a ak vám zavolajú zo školy alebo vám o šikane povie iný rodič, je normálne, že sami prejdete celou škálou emócií.

Ak cítite hnev, hanbu, strach alebo akýkoľvek iný pocit, je dôležité sa najprv upokojiť a uistiť sa, že sa s dieťaťom rozprávate s chladnou hlavou. Posaďte sa spolu v prostredí, kde vás nič nevyrušuje, v čase, keď sa nemusíte nikam ponáhľať a vy aj dieťa máte dobrú alebo neutrálnu náladu. Buďte dieťaťu vzorom ako riešiť vypäté situácie.

Narovinu a bez emócií dieťaťu oznámte, že ste sa dozvedeli o jeho šikane. Ešte nehovorte o treste ani nespomínajte, že ste nahnevaní či sklamaní. Opýtajte sa na dôvod.

Skúste zistiť, prečo vaše dieťa vlastne šikanuje. Deti môžu mať rôzne reakcie; niektoré vám hneď povedia pravdu, iné budú zapierať a ďalšie nebudú schopné povedať, prečo niekoho týrajú. Ak vám povedia pravdu, postúpte k ďalšiemu kroku nižšie. Ak budú zapierať a vy ste si 100 % istí, že klamú, pokračujte v diskusii, až kým sa dieťa neprizná. A ak skutočne nevedia, prečo robia to, čo robia, je vhodné na ne netlačiť a porozmýšľať nad návštevou detského psychológa, ktorý príčinu pomôže odhaliť.

Keď už príčinu poznáte, vysvetlite dieťaťu, že ubližovať druhým nikdy nie je riešením. Pokračujte v pokojnom tóne, dieťaťu nenadávajte, ale hovorte stále priamo a rozhodne.

Uistite sa, že dieťaťu vysvetlíte následky. Keď zistíte, prečo šikanuje, skúste tomu aj prispôsobiť trest. Vysvetlite mu, prečo to robíte a používajte jazyk, ktorému bude rozumieť.

Ak sa rozhodnú potrestať ho aj v škole – napríklad ho na určitý čas chcú vylúčiť z krúžku, v ktorom šikanoval druhých, podporte ich rozhodnutie. Je dobré, keď sa dieťa naučí, že ho zo situácie, ktorú si spôsobil sám a navyše ublížil druhým, nezachránite. Vyvarujte sa však výsmechu a uistite sa, že dieťa rozhodnutiu rozumie.

Dávajte na správanie dieťaťa pozor. Učte ho nové veci, posilňujte empatiu a pomôžte mu nájsť novú skupinu kamarátov. Ak vaše dieťa zažíva veľa stresu, prežilo traumu alebo sa šikanovanie opakuje, zvážte návštevu odborníka.

Znaky, že vaše dieťa šikanuje

Je možné, že učiteľka vášho dieťaťa, mama jeho spolužiaka či jeho kamarát vám o šikane povedia. Ako ale rozpoznať znaky, že vaše dieťa šikanuje, ak vám o tom nikto nepovie? Všímajte si nasledovné znamenia:

• jeho kamaráti sú agresívni alebo dokonca viete, že sami šikanujú,
• má problémy v škole – zhoršené známky, vylúčenie z krúžkov, pokarhanie,
• sám bol šikanovaný,
• je agresívny voči svojim súrodencom,
• nie je tolerantný voči odlišným deťom a má nevhodné poznámky,
• chýba mu empatia a cit voči druhým,
• správa sa inak – je drzejší, hlučnejší, arogantnejší alebo naopak tichší a chce tráviť viac času osamote,
• odmieta si priznať chybu v akejkoľvek situácií.

Ak je vaše dieťa šikanované

Podobne, ako v prípade, že vaše dieťa šikanuje, aj teraz si zachovajte chladnú hlavu. Pre vás aj pre dieťa je to náročná situácia a obe strany majú právo byť nahnevané, smutné alebo pociťovať akékoľvek iné emócie.

V tomto prípade však dieťaťu musíte byť oporou. Ak vaše dieťa o šikane rozpráva, potichu počúvajte. Potom mu dajte najavo a vysvetlite, že ste veľmi radi, že sa s vami otvorene rozpráva a tento problém s vami zdieľa.

Je vhodné dieťa uistiť, že za danú situáciu nemôže, že nie je jediné a že to nie je jeho chyba. Povedzte mu, že ste na jeho strane a že mu pomôžete situáciu vyriešiť.

Nezameťte detské obavy pod koberec. Je normálne, ak sa dieťa obáva zhoršenia situácie po tom, ako ju začnete riešiť. Uistite ho, že sa postaráte o to, aby mu už nikto neubližoval.

Potom si dohodnite stretnutie s niekým zo školy alebo krúžku, kde sa situácia odohráva. Najčastejšie to býva triedna učiteľka, ktorá by mala situáciu preveriť. Ak škola vášho dieťaťa ponúka služby psychológa, navštívte aj jeho. Informujte sa o postupoch školy v prípade šikanovania a uistite sa, že sú dodržané.

Pokúsiť sa situáciu riešiť s rodičmi agresora nemusí byť najvhodnejšie. Ak sa predsa rozhodnete stretnúť sa s nimi, skúste zapojiť aj učiteľku a stretnite sa bez detí.

V prípade, že sa vám prístup školy k situácií nepozdáva a/alebo šikana neprestane, je vhodné zvážiť zmenu triedy alebo aj školy vášho dieťaťa. Pozorujte správanie dieťaťa a pomôžte mu čo najviac. Venujte sa mu, podporte ho v hľadaní nových kamarátov a v prípade potreby navštevujte aj detského psychológa.

Znaky, že vaše dieťa šikanujú

Je pravdepodobné, že vaše dieťa vám o šikane samo od seba nepovie. Šikanované deti sa často hanbia, nerozumejú, prečo práve ony musia byť obeťami, sú nahnevané na seba, agresorov aj celý svet.

Pomôžu vám tieto znamenia:

• podobné zmeny správania ako u agresorov – dieťa je drzejšie, podráždenejšie, hnevá sa alebo je naopak tichšie a chce byť viac osamote,
• snaží sa vyhýbať rôznym aktivitám a situáciám – nechce už chodiť do školy autobusom, navštevovať krúžok alebo dokonca ani vôbec chodiť do školy,
• je častejšie choré, unavené, má problémy so spánkom a bežnými aktivitami,
• ak má aj fyzické znaky šikany, ako napríklad modriny, snaží sa ich zakrývať – nosí dlhé oblečenie aj počas teplých dní, nosí rozpustené vlasy a neustále si ich upravuje, aby zakryli určité miesta, a podobne,
• zdá sa v strese a úzkostné, niekedy má až zdanlivo prehnané emocionálne reakcie,
• je v kolektíve nové alebo niečím odlišné,
• zdanlivo stráca veci, ktoré mu pravdepodobne niekto berie alebo sú jeho veci v zlom stave.

Je dôležité si uvedomiť, že deti, ktoré šikanujú, netreba hneď odsúdiť ako „zlé“. Nezabúdajme, že sú to stále len deti a učia sa, ako naložiť s rôznymi pocitmi a situáciami. To však neznamená, že by sme šikanovanie mali ignorovať alebo sa snažiť ho prečkať.

Je dôležité, aby sme my – dospelí do situácie správne zasiahli. Správnym prístupom a dobrou výchovou v rodine deťom pomôžeme stať sa zdravými a sebavedomými dospelými.

Článok pre Krúžky v škole pripravila:  Veronika Gomez Skopalová