Štýly výchovy v rodine

Výchova dieťaťa je dlhodobý a únavný proces. Rodina je považovaná za základnú sociálnu bunku a primárne prostredie dieťaťa už od narodenia. V nej dieťa funguje už od prvých okamihov života. Spôsob komunikácie rodiča s dieťaťom, vplýva vo veľkej miere na ich prežívanie a správanie v budúcnosti. Rodina je prostredie, kde si dieťa formuje postoje a hodnoty, ktoré z daného prostredia preberá. Rodičia svojim výchovným pôsobením výrazne ovplyvňujú sebahodnotenie dieťaťa. Sebahodnotenie a sebaprijatie jednotlivých členov rodiny sú dôležité faktory ovplyvňujúce integračné väzby v rodine.

Rodičovský štýl je istý súbor pravidiel, metód a techník, ktoré sú špecifické pre daný typ rodiny, ktorú používajú v súvislosti k ostatným, členom ale aj širšiemu okoliu. Rovnako aj spôsob výchovy a spôsob interakcie a komunikácie dospelých s dieťaťom. Pri výchove je dôležité vzájomné pôsobenie a vytvorenie primeraného emočného vzťahu dieťaťa s dospelým. Viacero psychológov skúmalo rôzne rodičovské postoje a správanie, no k najznámejším výskumným zisteniam patrí práve Lewinova koncepcia. Lewinová typologická formulácia spôsobu výchovy rozlišuje tri základné typy výchovných štýlov a to autokratický, liberálny a integračný.

Autoritársky/autokratický výchovný štýl dáva málo príležitostí k samostatnému a iniciatívnemu konaniu. Vo výchove sa uplatňuje najmä nátlak, sila, zákazy, príkazy, hrozby či tresty. Dieťa je odmietnuté, málo sa prihliada na jeho individuálne potreby. Takýto výchovný štýl zaznamenáva nepriateľské vzťahy, neprimerané požiadavky na dieťa a negatívne hodnotenie dieťaťa V tejto výchove je rodič ako „vládca“, ktorého dieťa musí poslúchať. Tresty, ktoré sa používajú sú fyzické alebo psychické a dieťa zosmiešňujú. Takto vychovávané dieťa sa prejavuje nízkym sebavedomím, v živote sa podriaďuje autoritám, ktorým má potrebu sa zavďačiť. U týchto detí je často potlačená tvorivosť a iniciatíva. Môže sa stať, že dieťa bude na tento výchovný štýl reagovať vzburou proti rodičom alebo inou autoritou v budúcnosti. Tento štýl výchovy vedie k hnevu, pomste a snahe oplácať poníženie. Dieťa sa naučí, že ten, kto má moc bude druhými ľuďmi uznávaný. Pri takejto výchove rodičia častokrátkrát nie sú citliví na protichodné názory svojich detí a nedajú si tu námahu podať vysvetlenie prečo je nutné isté pravidla dodržiavať.

Liberálny/permisívny štýl výchovy sa vyznačuje pasívnym prístupom rodiča k výchove a nedostatočným vedením dieťaťa. Absentuje tu pevný identifikačný model. Rodič vedie dieťa málo, alebo vôbec. Vzťahy v takejto výchove sú uvoľnené a výchovné pôsobenie je neisté. Dieťa nemá stanovené žiadne pravidlá ani obmedzenia. Rodičia preberajú všetky dôsledky za konanie svojho dieťaťa, neučia ho podieľať sa na chode rodiny. Danou výchovou dieťa získava nezdravé sebavedomie a veľakrát nadobúda pocit, že sa mu v ďalšom živote všetci prispôsobia. Často reaguje aj v bežných situáciách neadekvátne, nevie ako sa zachovať, je zmätené, neisté, pretože nikdy nemalo stanovené hranice. Tieto deti bývajú nešťastné a majú problém s nadväzovaním dlhodobých vzťahov.

Integračný/demokratický štýl výchovy je vo výsledkom kombinácie rodičovskej zodpovednosti a náročnosti. Aplikuje skôr presviedčanie, povzbudzovanie, či pôsobenie vlastným príkladom. Menej sa uplatňujú príkazy či tresty vo výchove. Typické je pevné vedenie, dôslednosť, pružnosť, dôraznosť, vzájomná spolupráca a dôvera rodiča s dieťaťom. Rodičia podporujú samostatnosť a iniciatívu dieťaťa a vytvárajú si s deťmi pevné a akceptujúce vzťahy. Na svoje deti kladú primerané požiadavky a snažia sa dieťaťu vysvetliť, prečo je nutné niektoré pravidlá dodržiavať. Rodič preukazuje dieťaťu dôveru, prijíma ho také aké je, vníma a poukazuje na jeho pokroky, aby mohlo zažiť úspech a stať sa sebavedomím. Komunikácia rodiča s dieťaťom je rovnocenná, dieťa má možnosť vyjadriť svoj názor na danú situáciu. Vo výchove rodič podporuje diskusiu a snaží sa dieťaťu naslúchať. Dieťa sa týmto prístupom naučí spolupracovať, vážiť si samého seba, prijímať názory iných a samostatne riešiť problémy. Touto cestou sa učí nie len rešpektovať druhých, ale aj prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a správanie. Rodičia na svoje detí kladú rozumné požiadavky a snažia sa dieťaťu vysvetliť prečo je nutné niektoré pravidlá dodržiavať. Integračný výchovný štýl patrí k jedným z najlepších, pretože deti vychovávané takýmto spôsobom vykazujú vysokú výkonovú motiváciu, či dobré kognitívne a sociálne zručnosti.

Rodičia vo výchove zväčša neuplatňujú iba jeden výchovný štýl. Vplyvom rôznych osobnostných rysov, rodinného či kultúrneho prostredia a ďalších individuálnych rozdielov si vytvárajú svoj špecifický výchovný prístup smerom k dieťaťu. Rôzne štýly rodičovskej výchovy sa môžu uplatňovať kombinovane alebo sa vzájomne prekrývať i v rámci jednej konkrétnej interakcie podľa toho, akú náladu rodič a dieťa majú alebo o akú situáciu ide. Uplatňovanie jednotlivých štýlov vo výchove sa môže v postupne meniť s ohľadom na vývoj rodiny a ich príslušníkov, či nárokov vyplývajúcich z jednotlivých situácií. Napriek tomu je vhodné sa usilovať vo výchove o čo najdemokratickejší spôsob výchovy. Preto je žiadúce, aby sa rodič preventívne zamýšľal nad tým, aký výchovný štýl uplatňuje a ktorý by z jeho uhľa pohľadu bol pre dieťa a jeho budúcnosť najúčinnejší.

Článok pre Krúžky v škole pripravila Romana Švrčičová.