Špeciálne potreby detí. Vieme o čo ide?
Je dobré, ak sú deti so špeciálnymi potrebami zaradené do bežných škôl alebo nie? Aké sú práva a povinnosti rodičov? Prečo by o tom mali vedieť aj rodičia detí bez týchto potrieb?
Začnime postupne. Čo je špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba (ďalej budem používať skratku ŠVVP) ?
V zákone jej definovaná ako požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní žiaka. Ide o žiakov :
1. so zdravotným znevýhodnením
2. zo sociálne znevýhodneného prostredia
3. s nadaním
Na konci článku nájdete presné vymedzenie týchto troch skupín.*
Ako to celé funguje?
Deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup dostanú odporúčanie (individuálny výchovno-vzdelávací program), v ktorom je určené ako má s dieťaťom pracovať pedagóg pri výučbe a hodnotení a ako s ním môžu pracovať rodičia v domácej príprave. Dokument vystavuje zariadenie výchovného poradenstva a prevencie.
Ak je rozdiel medzi dieťaťom so ŠVVP a „bežným“ dieťaťom výraznejší, zvažuje sa okrem vyššie uvedeného dokumentu aj integrácia.
Čo je integrácia?
Ide o začlenenie žiaka so ŠVVP do školy, ktorá je určená pre žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, teda nejde o špeciálne zariadenie. Žiak je však vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý mu je ušitý na mieru.
Najčastejšie bývajú integrované deti s dyslexiou, dysgrafiou, dyskalkúliou, ktoré tvoria viac ako polovicu integrovaných detí. Poznáme v rámci závažnosti mentálneho postihu kategórie A až C, pričom C je najzávažnejší postih.
Aké sú práva žiaka so ŠVVP a jeho zákonného zástupcu?
- individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav
- poradenstvo a služby spojené s výchovou a vzdelávaním (školský psychológ, špeciálny pedagóg a pod.)
- dieťa a žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, špeciálnych učebníc, didaktických a kompenzačných pomôcok.
Aké sú povinnosti zákonného zástupcu?
- informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa.
Aké sú povinnosti pedagogického a odborného zamestnanca?
- zachovávať mlčanlivosť
- rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa.
Integrácia. Áno či nie?
Integrácia dieťaťa so ŠVVP umožňuje dieťaťu poznať realitu, správanie, spôsob komunikácie a fungovania majoritnej časti spoločnosti. Učí sa, že sú tu ľudia s postihnutím a aj bez neho a ako tieto dve skupiny spolu dokážu fungovať a navzájom sa obohacovať. Integrácia je odporúčaná aj v prípadoch, keď sa očakáva, že sa zdravotný stav dieťaťa zlepší – operáciou, rehabilitáciou a pod. (napr. u zrakovo alebo sluchovo postihnutých). Či je integrácia vhodná, záleží na individuálnom posúdení stavu dieťaťa ako aj pohľade rodiča. Ak je však cieľom, aby sa raz dieťa začlenilo do spoločnosti a pracovného režimu, integrácia mu uľahčí cestu a v niektorých prípadoch je to jediný spôsob ako to docieliť.
Integrovaný žiak v triede. A čo ostatné deti?
Členovia skupiny, v ktorej je diverzita sa vždy navzájom vedia obohatiť. A je to aj v prípade integrovaných detí. Deti bez ŠVVP vidia, že nie všetci sú rovnakí ako oni, učia sa s nimi komunikovať, spolupracovať, rozvíjajú si empatiu a sociálne zručnosti. Zároveň sa učia do života, že iné neznamená zlé. A to všetko nie teoreticky, ale vďaka osobnej skúsenosti.
* 1. Žiak so zdravotným znevýhodnením je:
a) žiak so zdravotným postihnutím
Žiakom so zdravotným postihnutím je žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím.
b) žiak chorý alebo zdravotne oslabený
Žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným je žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach.
c) žiak s vývinovými poruchami
Žiakom s vývinovými poruchami je žiak s poruchou aktivity a pozornosti, žiak s vývinovou poruchou učenia.
d) žiak s poruchou správania
Žiakom s poruchou správania je žiak s narušením funkcií v emocionálnej alebo sociálnej oblasti, okrem žiaka s poruchou aktivity a pozornosti a žiaka s vývinovou poruchou učenia.
2.Žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia je žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov na rozvoj jeho osobnosti.
3. Žiakom s nadaním je žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja.
Zdroj: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/Metod_mat_sk_integracia_12_13(2).pdf