Rozvoj emocionality u detí

Prežívanie pocitov a emócií je neoddeliteľnou súčasťou všedných dní. Tie nás informujú o tom, čo prežívame, ako sa cítime a aké sú naše potreby. Ak sa cítim spokojne, či šťastne, tak sú naše potreby naplnené a viac – menej nám nič nechýba. Ak sa cítim nahnevaný, frustrovaný či podráždený, je to pravdepodobne tým, že mi niečo chýba. Častokrát sa stane, že aj my dospelý sa „strácame“ v svojich emóciách a pocitoch, je pre nás ťažké ich pochopiť, prežiť a ešte ťažšie komunikovať. Čo potom naše deti ?

Ako je známe dieťa začína emócie vnímať už počas svojho prenatálneho vývinu. Bábätko v brušku vníma emócie vlastnej matky. Negatívnejšie reaguje na emócie matky, ak sa ho priamo dotýkajú. Po narodení dieťa prežíva najmä dve základne emócie, ktorými sú spokojnosť alebo nespokojnosť. Najčastejšie sú vyjadrené úsmevom alebo plačom. Postupne začne dieťa rozpoznávať aj ďalšie emócie, ktorými sú radosť, hnev, či strach. Veľmi dôležitá pre dieťa je blízkosť matky, alebo inej opatrujúcej osoby. Postupne nám deti rastú a spoznávajú svet vďaka ďalším pocitom a emóciám, ktoré sa učia prežívať. V období predškolského veku sa emócie mierne ustália a dieťa ich dokáže hlbšie a intenzívnejšie spoznávať. Práve toto obdobie v živote dieťaťa je veľmi významné na rozvoj jednotlivých zložiek emocionálnej inteligencie.

Ako podporiť rozvoj emocionálnej inteligencie ? 

Najdôležitejším bodom to strany rodičov je potreba a snaha pochopiť a prijať emócie dieťaťa. Naše deti by sme mali naučiť, že všetky emócie sú vporiadku, ale nie všetky ich prejavy sú tolerovateľné. Žiadna emócia nie je zlá, no je nesprávne ju vyjadriť nevhodným spôsobom. Vďaka rozprávaniu o svojích pocitoch a pozorovaniu prežívania iných sa dieťa postupne dokáže vžiť do pocitov iných a získava jednu z kľúčových schopností, ktorou je práve empatia. Postupne sa naučí regulovať prežívanie svojich vlastných emócií. Nemenej dôležitým je viesť dieťa k vnútornej motivácií a nenahrádzať ju vonkajšou. Vnútornú motiváciu majú deti prirodzene v sebe, no častokrát býva nahrádzaná práve vonkajšou vo forme odmeny či trestu, ktoré sú častokrát zbytočné, či nevhodné. Dôležitou charakteristikou emocionálnej inteligencie je schopnosť utvárať a udržiavať hodnotné medziľudské vzťahy. Dieťa, ktoré je schopné precítiť a zvládnuť svoje vlastné emócie, porozumie prežívaniu iných ľudí a naučí sa budovať medziľudské vzťahy, bude vo svojom budúcom živote nie len spokojné ale aj úspešné.

7 dôležitých krokov ako na to:

• Pozerajme sa na situáciu očami dieťaťa a prejavme empatiu – nesnažme sa hneď napraviť to, že naše dieťa je nespokojné či nahnevané, začnime s ním súcitiť. V tomto prípade buďme empatický s darujme dieťaťu súciť. Je veľmi dôležité ak je dieťa vypočuté a pochopené.
• Dovoľme deťom vyjadriť emócie, no nedovoľme im konať pod ich vplyvom – pocity dieťaťa sú vporiadku, to čo dieťa potrebuje je lepší spôsob ako ich vyjadriť.
• Reagujme na potreby a pocity detí – nevhodné správanie dieťaťa upozorňuje na to, že dieťa prežíva silné emócie alebo nie sú naplnené jeho potreby. Je potrebné sa o jeho potrebách spoločne porozprávať.
• Ak momentálne nemôžeme dieťaťu vyhovieť, nechajme ho pracovať s vlastnou fantáziou – týmto spôsobom dáme dieťaťu navajo, že nás jeho prianie zaujíma a aspoň na krátku chvíľu pocit, že ja jeho prianie splnilo. Skúste mu povedať, nech si predstaví, že sa jeho prianie plní a uvidíte aké veci sa budú diať. Ľudský mozog v tomto prípade dokáže zázraky.
• Opíšte čo sa deje, dieťa lepšie pochopí čo prežíva- dieťa potrebuje emócie prežiť aby ho nepohltili. Spoločne si emócie pomenujte a vyjadrite slovami, čo cítite.
• Naučme deti riešiť problémy – ak dieťa cíti, že emóciám rozumiete a prijímate ich, intenzita začína slabnúť až pomaly miznú. Tým sa otvára možnosť hľadania riešení problémov. Nechajte ich nech to skúsia samostatne, ak to nejde podajte im pomocnú ruku.
• Vyjadrite problém hrou – výborný spôsob ako ovplyvňovať emócie dieťaťa, deti pomocou hry dokážu jednoduchšie projektovať naozaj čokoľvek

 V konečnom dôsledku my ako rodičia máme najrozsiahlejší vplyv na rozvoj emocionálnej inteligencie našich detí. Práve tým, či svoje emócie a pocity dáme najavo alebo ich potlačíme a tiež ich spôsobom prejavu učíme svoje deti ako je to správne alebo naopak nesprávne. Buďme naším deťom príkladom !

Článok pre Krúžky v škole pripravila Romana Švrčičová.