Puberta – večný strašiak rodičov. Vieme ju aspoň trochu ovplyvniť?

Pamätáte si na časy vzdoru a prvých lások? Pojem puberta je výstražným signálom pre rodičov, že dieťa začína rozmýšľať samé za seba. Žiaľ, nie vždy nám to prejavia spôsobom, akým by sme si to predstavovali - napríklad nezištným povysávaním bytu bez nášho príkazu... Namiesto toho nás radi udivujú svojimi neočakávanými myšlienkovými pochodmi a činmi, ktoré by sme sa ako rodičia mali naučiť rozlúštiť.  Ešte pred získaním kľúča k odhaleniu tejto záhady, nazrime do obdobia, ktoré podmieňuje rozsah pubertálnych výkyvov našich detí.

Malé deti fungujú na princípe špongie. Nasávajú to, čo im okolie ponúka. Považujú sa za to, čo im okolie pripíše. K vygradovaniu dochádza práve v období dospievania,  kedy platí rovnica - názor druhých rovná sa vnímanie vlastnej sebahodnoty. Keďže ich neutíchajúcou snahou je vytvoriť si originálnu identitu, nešetria nás kreatívnymi nápadmi, ako vykľučkovať zo škriepky alebo ako si dokázať svoju pravdu. Z čoho ale čerpajú argumenty a prečo potrebujú byť v istých situáciách stredobodom pozornosti?

Snom každého človeka je, aby ho ľudia prijímali. Keďže pubertiaci svet dospelých ešte neokúsili, čerpajú z toho, čo videli v blízkom okolí.  Nasávali atmosféru a pocity, ktoré v rôznorodých situáciách zažívali. Preto dostatočná pozornosť a príjemná domáca atmosféra v období raného detstva je veľmi dôležitý faktor, ktorý sa zapíše do detského vnútra.

Veľa rodičov si myslí, že len ak sa budú ich deti riadiť plánmi, ktoré im v mladosti vytvorili, budú šťastné a spokojné. Týmto správaním ich učíme systému – keď zdoláš túto prekážku, až potom si zaslúžiš moju lásku a pozornosť. Znie to, samozrejme, ako nočná mora, veď predsa nikdy by sme dieťaťu tento pocit vedome dať nechceli. Podobné situácie súvisiace s prijatím zažívajú deti v kolektívoch, kde zvyknú opakovať správanie druhých iba preto, aby zapadli. Keď budú mať pocit, že niekam patria, uistí ich to, že stoja za to. No nezabúdajme na druhý extrém, ktorý by mohol nastať v prípade, že by sme na deti nekládli absolútne žiadne nároky a úplne im prenechali vedenie.

Cieľ, o ktorý by sme sa teda mali usilovať, je vytvorenie pevného zázemia pre deti, kde sa budú cítiť prijímané. Ak teda odmalička túžia navštevovať výtvarný krúžok, hoci my sme z nich vždy chceli mať uznávaných a dobre platených vedcov, podporme ich v tom. Tento prejav lásky sa im zakóduje v hlavičke a nebudú mať pocit, že musia niekomu niečo dokazovať. Môžu robiť to, čo cítia, že ich baví. A všetko sa robí lepšie s podporou rodičov, však? Je to teda dobrý základ pre vnímanie samého seba v období puberty, kedy čelia rôznym výzvam svojich rovesníkov. Sústreďme teda na nich pozornosť v čase, keď to najviac potrebujú. Je to jeden z predpokladov na zvládnutie puberty bez extrémnych výkyvov a lepšieho porozumenia v rodine.