Attachment - vzťahová väzba. Doležitosť bezpečnej vzťahovej väzby
Nadviazanie bezpečného puta medzi dieťaťom a jeho primárnou opatrujúcou osobou, zvyčajne matkou hlboko ovplyvňuje celkový život človeka nie len v destkom veku ale aj v dospelosti. Teóriu vzťahových väzieb definoval psycholanalityk a psychiater J.Bowlby. Jeho teória je založná na predpoklade, že potrebu blízkeho vzťahu máme zakorenenú hlboko v našich génoch. Práve interakciu medzi matkou a deťatom boli objavené tri výrazné spôsoby, ktorými si deti vytvárajú vzťah k svojím hlavným opatrovníkom. Sú nimi bezpečný, úzkostný a vyhýbavý typ vzťahovej väzby. Postupne sa začína objavovať a skúmať aj zmiešaný typ vťahovej väzby s názvom dezorganizovaná.
Typ vzťahovej väzby úzko súvisí s prítomnosťou jedného stáleho opatrovateľa, ktorým zvyčajne býva matka, a typom jej reakcie na signály svojho dieťaťa. Signály, ktorými dieťa komunikuje v počiatočných štádiach svojho života je plač, sanie, úchop, úsmev, orientácia neskôr lezenie, či chôdza. Dieťa zrkadlovo reaguje na správanie matky, na jej hlas, výraz tváre, dotyky, nosenie. Teória vzťahovej väzby však hovorí, že dieťa sa viaže na osobu, ktorá nielen napĺňa jeho fyziologické potreby, ale ktorá s ním aktívne komunikuje.
Potreba utvárania vzťahovej väzby sa zvyšuje okolo 2.-3. mesiaca a do pol roka až roka je vzťahová väzba úplne vyvinutá. Dieťa inštinktívne a vedome vyhľadáva spoločnosť osoby, na ktorú je naviazaná a má s ňou vytvorenú vzťahovú väzbu. Táto väzba je často označovaná aj ako pripútavanie. Vrcholí okolo 8. - 9. mesiaca, kedy sa dieťa začína pohybovať. Plazením a lezením je schopné vzdialiť sa od vzťahovej osoby a následne cíti úzkosť z vzdialenosti a opustenia. Dieťa si začína uvedomovať, že konkrétna osoba napĺňa jeho potreby a bez jej blízkosti sa cíti ohrozené. Vzťahovú osobu považuje za svoju bezpečnú základňu. V tomto období môžeme hovoriť aj o prvej separačnej úzkosti, ktorá sa zvykne objaviť ešte okolo 1,5 roku. Ak dieťa nenaviaže vzťahovú väzbu do 2 rokov svojho života, v budúcnosti je to preň už veľmi ťažké. Vzťahová väzba s primárnou opatrujúcou osobou väčšinou pretrváva až do dospelosti a ovplyvňuje všetky ďalšie vzťahy, ktoré človek nadviaže.
Ako bolo vyššie spomenuté poznáme 4 typy vzťahovej väzby. Bezpečná vzťahová väzba je istou väzbou, práve tento typ väzby je zdravý pre vývin dieťaťa v kladnom smere. Ďalšie tri typy väzby radíme medzi neisté. patrí sem úzkostná, vyhýbavá a dezorganizovaná vzťahovä väzba.
Bezpečná vzťahová väzba
Na to aby sa u deiťaťa mohla vytvoriť bezpečná vzťahová väzba musí primárna opatrujúca osoba spĺňať dve hlavné požiadavky smerom k dieťaťu. Sú nimi stálosť a spoľahlivosť. Stálosť znamená, že o dieťa sa stará vždy jedna a tá istá osoba, na ktorú sa dieťa môže naviazať. Spoľahlivosť znamená, že sa o dieťa stará stále rovnakým spôsobom a na jeho signály reaguje vždy rovnako. Ak dieťa plače, zakaždým ho príde utíšiť a upokojiť. Deti s bezpečnou vzťahovou väzbou bývajú zvyčajne veselé, spolupracujú, sú kreatívne, obľúbené a schopné prispôsobiť sa. Deti, ktoré vykazujú bezpečnú vzťahovú väzbu k svojej primárnej osobe a majú naplnené svoje biologické a duševné potreby sú schopné bezpečne preskúmavať svet. Výskumy potvrdili, že bezpečná vzťahová väzba zohráva kľúčovú úlohu v oblasti duševného zdravia jedinca, taktiež zdravého emocionálneho vývinu, priaznivo pôsobí na rozvoj inteligencie a vedie samostatnosti. Rovnako tvorí základy pre empatiu a vplýva na rozvoj jeho dalších vzťahov.
Príklad správania dieťaťa: Dieťa s istou vzťahovou väzbou je zjavne znepokojené v prípade keď mama odchádza. Keď sa vráti je spokojné a ponáhľa sa ju privítať. V bezpečí jej prítomnosti sa upokojí a pokračuje ďalej v hre.
V prípade ak rodič nereaguje na signály dieťaťa, ktorými ho k sebe privoláva a požaduje opatrovateľské správanie, ak má k dieťatu odmietavý prístup, zastrašuje ho, nereaguje na jeho primárne potreby, reaguje úzkostne, nerešpektuje spôsoby správania a potreby dieťaťa, dochádza k vytvoreniu si neistej vzťahovej väzby.
Úzkostná vzťahová väzba
Hlavným znakom daného typu vzťahovej väzby je nestálosť. Je to neistý typ väzby, pri ktorom matka raz reaguje na plač dieťaťa upokojovaním a inokedy nevšímavosťou alebo hnevom. Dieťa má tým pádom strach z odlúčenia, neustále chce byť v jej prítomnosti a len zriedkavo sa rozhodne skúmať okolie. Deti s s daným typom väzby sa javia okoliu akoby boli neustále v napätí, impulzívne, s nízkou frustračnou toleranciou alebo vykazujú známky pasivity či bezmocnosti. V konfliktných situáciách sa prejavujú verbálnou agresiou. V neskoršom veku chcú nadviazať priateľstvá, ale ich uzavretosť a úzkosť im to značne sťažuje.
Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mama odíde z miestonosti, dieťa je veľmi rozrušené. Keď sa matka vráti dieťa reaguje rozporuplne- je spokojné, ale zároveň sa na mamu hnevá. Trvá dlhší čas, pokým sa upokojí. Stane sa tak len dočasne, po pár sekundách sa rozplače , strká do mamy alebo sa hádže o zem.
Vyhýbavá vzťahová väzba
Spomínaná väzba je následkom odmietania zo strany matky, či dôvernej osoby. Dieťa bolo často odmietané, zanedbávané, týrané, či dokonca opustené . John Bowlby zo svojich terapeutických skúseností tvrdí, že takýto typ väzby mnohokrát predurčuje dieťa pre delikventné alebo nutkavé správanie, disociačnú poruchu identity a iné poruchy správania. Deti s vyhýbavou väzbou majú izolované afekty, sklony k nepriateľskému správaniu, preukazujú antisociálne prvky v správaní a nadmerne túžia po sebauznaní. Pocity spojené s odlúčením a odmietaním skrývajú za predstieranú nezávislosť a samostatnosť, často sa u nich prejavuje antisociálne správanie a závislosti.
Príklad správania dieťaťa: Akonáhle mam opustí miestnosť, dieťa sa správa akoby sa nič nestalo. Po jej návrate ostáva chladné, mamu ignoruje a pokračuje v hraní. Ale ide o predstierajú fasádu. v skutočnosti dieťa nie je pokojné a ani spokojné. Výskumníci zistili, že tieto deti majú rovnako zrýchlený tep ako tie ktoré sa prejavujú veľkým rozrušením. Hladina kortizolu (stresového hormónu) v krvi je vysoká, hoci sa javia ako pokojné.
Dezorganizovaná vzťahovä väzba
Tento typ väzby vzniká, ak dôverná osoba ohrozuje dieťa. Dieťa môže byť fyzicky alebo psychicky týrané, a preto nevie, ako má na osobu, ktorá je jeho opatrovníkom, reagovať. Takisto to však môže byt dieťa, ktorého vzťahová osoba trpí napríklad duševnou poruchou, alebo máva nepredvídateľné záchvaty hnevu a mätúce výbuchy zlosti. V dezorganizovanej väzbe je dieťa priamo ohrozené. Rovnaký typ dezorganizovanej väzby však zažívajú aj deti, ktoré nie sú priamo týrané, ale vidia, ako je týraná ich matka. Keďže jej nevedia pomôcť a vnímajú, že na živote je ohrozená ich opatrovníka osoba, nedokáže pre ne predstavovať bezpečnú základňu. Deti v spoločnosti vzťahovej osoby nenachádzajú útočisko a bezpečie. Naučili sa, že im nikto nepomôže a nemôžu sa na nikoho spoľahnúť. So svojím strachom sú aj v prítomnosti inej osoby samé. Neskoršie sa snažia rodičmi manipulovať a mať všetko pod kontrolou. Dezorganizovaná vzťahová väzba v detstve vedie k poruchám správania, ktoré pretrvávajú a vyhrocuje sa v obdobím adolescentné a v dospelosti.
K vytvoreniu bezpečnej vzťahovej väzby u dieťaťa je nevyhnutné zabezpečiť mu už od narodenia také podmienky, ktoré napĺňajú primárne potreby istoty a bezpečia. Nielen rodičia, ale aj iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú by mali preto byť oslobodení od svojich tráum, mali by vedieť primerane riešiť stresové situácie, byť senzitívni, vedieť správne zhodnotiť signály svojho dieťaťa a následne reagovať na všetky tieto prejavy primerane.
Článok pre Krúžky v škole pripravila Romana Švrčičová.