Ako na vyberavých jedákov - čo s prieberčivými deťmi?

Vaše dieťa je pre vás prioritou. Chcete, aby bolo zdravé, spokojné a plné energie. A tak sa snažíte vždy kúpiť a pripraviť jedlo, ktoré je plné vitamínov, živín a aj dobre chutí. Ale zrazu sa ten váš malý jedák vzprieči a povie: ,,Nie, nechcem!” alebo ,,Nie som hladný,” či dokonca (niekedy až bolestivé): ,,Fuj!”

Čo s vyberavými jedákmi? Ako dohliadať na ich zdravie a plný žalúdok? A mali by sme ich do jedla nútiť a presviedčať?

Mám dieťa nútiť do jedla?

Je normálne obávať sa, že dieťa bude podvyživené, nebude správne rásť alebo bude mať iné zdravotné problémy. Pravdou však je, že deti často vedia, čo im treba.

Už malé bábätká cítia, kedy im stačí prestať piť mamino mliečko. Zdravé bábätká prestanú piť, keď sú plné, a spokojne zaspia. Takže aj keď nám, ako dospelým, sa môže zdať, že dieťa toho nezjedlo dosť alebo má celkom jednotvárnu stravu, je pravdepodobné, že iba je, čo si jeho telo pýta.

To samozrejme neznamená, že by sme ho mali nechať jesť sladkosti 24 hodín denne. Je potrebné deti viesť a podporiť zdravý životný štýl.  Dôležitým je ale slovo podporiť. Dieťa by sme v žiadnom prípade nemali nútiť; ani vtedy, keď už s ním tak trochu strácame nervy.

Skúsme radšej zmeniť jazyk, akým s prieberčivým dieťaťom komunikujeme. Napríklad: ,,Skús to, je to veľmi chutné,” a ak odmietne: ,,Dobre, vyskúšaš to neskôr, keď budeš mať chuť.” Nátlak zo strany rodiča alebo iného dospelého môže v dieťati spôsobiť nechuť k jedlu, stres, vzdorovitosť a v hlave sa mu môže zafixovať, že jedlo a rodinné obedy či večere znamenajú nepríjemné pocity. Niektoré deti si takto vedia sprotiviť jeden typ jedla alebo aj jedlo ako také. Ak sa im s jedlom spája stres, nechcú jesť.

Ich stravu a výživu by sme ale stále mali pozorovať a viesť ich k správnemu stravovaniu. Ak sa vám teda zdá, že dieťa je choré, smutné, v strese alebo inak nie je samo sebou aj v spojení so stravou, poraďte sa s lekárom.

Zahrňte dieťa do procesu prípravy

Naučte vyberavého jedáka, odkiaľ jedlo pochádza a ako sa pripravuje. Vysvetlite mu, v jazyku vhodnom jeho veku, z čoho sa jedlo skladá, a prečo je dôležité, aby ho jedol.

Skúste ho zapojiť aj v kuchyni. Keď budete pripravovať večeru, ukážte mu, čo a ako na večeru chystáte. Vysvetľujte a nechajte dieťa, aby sa zapojilo tak, ako chce. Urobte si z toho zábavu a v rámci možností ho aj nechajte, aby si vybral, čo si do večere chce pridať.

Nestrácajte nervy pri rozliatych nápojoch a ušpinenej kuchynskej linke. Pochváľte ho, zasmejte sa a ukážte mu, že príprava jedla, a neskôr aj jeho konzumácia, sú niečo, na čo sa môže tešiť. Táto spoločná príprava dieťaťu aj dovolí sa trochu vyblázniť, aby si potom ku stolu sadlo pokojné a pripravené jesť.

Farby, tvary a veľkosť porcií. Ako servírovať jedlo prieberčivému dieťaťu

Hry s jedlom sú v poriadku. Možno to znie čudne, lebo mnoho dospelých bolo vychovaných vetou ,,S jedlom sa nehrá!”

Ale deti sú predsa hravé. Nie sú zvyknuté a nebaví ich ,,nudne” sedieť za stolom a potichu jesť. Hranie s jedlom môže dokonca byť osožné - dieťa využije nielen svoju chuť a čuch, ale aj iné zmysly. Ak mu jedlo viac chutí zamiešané do akejsi čudnej kaše, nechajte ho miešať. Ak si z neho vykrajuje postavičky, usmejte sa a spýtajte sa, čo to vykrajuje.

Dokonca mu nabudúce môžete tie postavičky sami vykrojiť. Deti majú rady farebné a zaujímavé veci. Nechajte ich, nech sa pohrajú, ale povzbuďte ich aj k následnej konzumácií.

Čo sa týka veľkosti porcie, odporúčania sa líšia v závislosti od veku. Všeobecne ale platí, že deti by mali jesť 5 jedál denne (3 hlavné a 2 menšie) a hlavné jedlá by mali pozostávať zo zdravej kombinácie tukov, sacharidov a bielkovín.

Porcia sa u dospelých aj detí dá orientačne odmerať rukou - napríklad jedna porcia ryže alebo cestovín sú dve dlane alebo pri čerstvom ovocí a zelenine použite ako meradlo jednu hrsť. Samozrejme pri detskej porcii použite dlaň svojho dieťaťa a vysvetlite mu, prečo to robíte. Možno ho to aj motivuje k jedlu; veď zjesť iba to, čo sa mu zmestí do jednej dlane nie je tak veľa, no nie?

Sladké nie je odmena ani úplatok

Ak bude sladké postavené na piedestál a brané ako odmena, dieťa bude mať v hlave zafixované, že všetko ostatné, čo zje, je iba nevyhnutné zlo, ktoré vedie k odmene - sladkostiam.

Krátkodobo to môže fungovať, ale dieťa by sa v prvom rade malo naučiť, že aj ostatné potraviny sú chutné a hlavne sú pre jeho telo dôležité. Skúste ho teda motivovať aj inými spôsobmi. Je dôležité dieťaťu ukázať, že rôzne druhy potravín sú tiež chutné a dobré.

Okrem spoločnej prípravy sa uistite, že vás dieťa vidí, ako jete. Dokonca si jedlo aj užívate!

 ,,Mňam, toto mäsko je tak dobré,” môžete povedať. Buďte mu príkladom a sami sa stravujte tak, ako by ste chceli, aby sa stravovalo vaše dieťa.

Ak dieťa hovorí, že nemá rado napríklad brokolicu, skúste ju upraviť inak. Možno mu nechutila uvarená ako príloha, ale ak ju zamiešate do zemiakového pyré alebo ju zapečiete so syrom, ukážete mu nové chute.Veď koľko z nás nemalo rado určité jedlá iba preto, že ich v školskej jedálni/u babky/u tety varili spôsobom, ktorý nám nechutil?

Ale teraz, ako dospelí, sme zistili, že existujú rôzne recepty, koreniny a spôsoby prípravy, vďaka ktorým si to jedlo, ktoré sme neznášali, úplne zamilujeme. Je to spôsobené aj tým, že apetít a chute človeka sa v priebehu života menia. Aj keď sa vám zdá, že vaše dieťa neje dosť alebo je vyberavé, nestrácajte nervy.

Skúste pochopiť, že jeho reakcie sú pravdepodobne primerané jeho veku, a tak sa s ním musíte aj rozprávať. Rešpektovať apetít dieťaťa, byť mu dobrým príkladom a rozprávať sa s ním jazykom, ktorému rozumie, vám pomôže prieberčivého jedáka pochopiť a motivovať k zdravým návykom.

Článok pre Krúžky v škole pripravila:  Veronika Gomez Skopalová