ADHD u detí

V súčasnej dobe špecifické poruchy učenia sledujeme u nemalej časti detskej populácie. Prejavujú sa najmä problémami s čítaním, písaním, matematikou, pravopisom alebo inými jazykovými schopnosťami. Všeobecne do tejto kategórie zaraďujeme aj deti s poruchami pozornosti a hyperaktivitou, ktorá je podľa medzinárodnej klasifikácie označovaná ako  ADD alebo ADHD. Ide o poruchu pozornosti alebo poruchu pozornosti, ktorá je sprevádzaná hyperaktivitou. Veľmi často sa vyskytujú v spoločnej kombinácií a len riedka izolovane. 

Deti s danou poruchou si veľmi ťažko osvojujú  učivo klasickým spôsobom aj napriek ich primeranej všeobecnej inteligencii a dostatočne podnetné prostredie zo strany rodiny. Trpia však nedostatočným rozvojom schopností, ktoré predstavujú základ pre vznik špecifických porúch učenia. Príčiny vzniku ťažkostí môžu byť rôzne ako napríklad drobné poškodenia mozgu alebo môžu mať genetický základ, prípadne sa môžu navzájom kombinovať.

Závažnejším problémom ako samotné poruchy sú dôsledky spomínaných porúch, ktoré bývajú spôsobené práve školskými nedostatkami. Prejavujú sa tak často problémy v učení a tým pádom, u týchto detí abstinuje prežívanie pocitu úspechu. Následkom toho dieťa má pocit menejcennosti, zníženú sebadôveru a často inklinuje k antisociálnemu správaniu.

Aké sú prejavy dieťaťa s ADD či ADHD ? 

Dieťa má tendenciu sa veľmi často pohybovať, byť až priveľmi aktívne bez konkrétneho účelu (hovorí sa, že dieťa neobsedí). Pozornosť dieťaťa smeruje na čokoľvek, hneď ho niečo zaujme. Dieťa sa taktiež veľmi rýchlo vyčerpá, býva často podráždené a reaguje impulzívne.

Ako teda postupovať pri práci s deťmi trpiacimi ADHD, či ADD ? 

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to istý stav fungovania mozgu, dieťa sa správa tak ako mu to mozog napovedá a za svoju odchýlku v správaní nemôže. Učenie sa pre dieťa stáva neprimeranou záťažou, čo ho stojí obrovské množstvo úsilia a energie. Najdôležitejšie je včas odhaliť príčiny tohto stavu. Reakcie učiteľov bývajú mnohokrát odmietavé a negatívne, či zakazujúce, čo sa zákonite odrazí aj v správaní dieťaťa. Dôležité je vhodné použitie foriem a metodický postupov pri vyučovaní. Za veľmi dôležitú sa považuje aj komunikácia medzi učiteľom (vychovávateľom) či rodičom a dieťaťom. Je priam nutnosťou si vytvoriť s dieťaťom priateľský, otvorený a úprimný vzťah. Na druhej strane si treba dohodnúť isté pravidlá, ktoré by malo dieťa rešpektovať. Nemenej dôležité zo strany pedagogického zamestnanca je vytvorenie vhodnej pracovanej klímy v triede. Vysvetlenie ostatným deťom odlišné hodnotenie dieťaťa, problémy v učení, je potrebné klásť dôraz na silné stránky dieťaťa s poruchou. Dieťaťu opakujte pokyny viackrát a overte si či mu porozumelo. Nevyžadujte aby dieťa pri učení sedelo. Je  pre neho naozaj veľmi ťažké obsedieť, najmä ak je pridružená aj hyperaktivita. Striedajte úlohy, ktoré budú pre dieťa zaujímavé a pútavé. Signálom, že treba činnosť zmeniť je zhoršujúca pozornosť u dieťaťa, únava, nezáujem a podobne. Za výkon ho pochváľte a dajte mu pocítiť, že jeho práca má význam. Nech pracuje dobrovoľne a s radosťou nie pod nátlakom. Pri práci s takýmto dieťaťom meňte intonáciu, pauzy, či tempo reči a eliminujte rušivé vplyvy ako je to najviac možné. No a to najdôležitejšie dajte mu pocítiť, že je chcené, rešpektované a že ho máte radi. Dovoľte mu prežívať pocity radosti a šťastia !

Článok pre Krúžky v škole pripravila Romana Švrčičová.